cesta domov

45.

Niekedy márne čakám
na ten
okamih, keď
sa všetko zmení,
slnko inak zasvieti
a ja veci uvidím
z vyššej perspektívy.

A niekedy naozaj príde
sekunda,
pre ktorú sa oplatí
hľadať
ten skrytý význam
vo všednom okolí. 

my little cousin :)

ešte sa nenaučila
chodiť v topánkach dospelých
ešte o to nestojí
i keď o tom nevie
ešte len objavuje,
čo to znamená Byť.
a žiť.
a nesprávať sa
podľa šablóny
niekoho iného. 

19.

Každé stretnutie má nejakú príchuť.

Či už je to sladkosť čokolády, ktorá nás zachránila pred hladom, keď sme sa skrývali pred rodičmi. Horkosť piva, ktoré si mi kúpila aj napriek tomu, že bol utorok pol ôsmej ráno. Nenápadné tóny železa z toho, ako som si nervózne hrýzla pery pri každom tvojom pohybe. Neočakávaná chuť sĺz, keď si sa zas a znova na mne smial a mne neostalo nič iné, len sa hodiny smiať s tebou. Či nepríjemná neidentifikovateľná pachuť dňa po tom, ako som odišla, ako si odišla, ako si odišiel a naša lavička zostala na svojom mieste.

Tento deň mal však chuť letného dažďa a sladkých pomarančov…

večer po západe slnka
jazero
pokojné aj napriek
bleskom v pozadí

len zopár vĺn sa odráža
od
voľne pohodených tiel.