6.

Vyšla som si len tak naboso - po daždi chladno a slnečno - na kúsok svetovej kultúry. Narýchlo, skoro som nestihla autobus, a ďalším by som prišla až po začiatku. Našťastie meškal, možno vedel, že sa potrebujem zviezť práve s ním. Po miernom chaose na začiatku nájdené sedadlá, vysokí ľudia predo mnou, pohodlné usadenie sa a škára presne  na javisko neďaleko odo mňa. Ešte predtým ale ohliadnutie sa do minulosti, staré známe - teraz už skôr neznáme - tváre a postavy, hľadiace si svojho. Čakala som príjemnú zábavu, dostala som slzy od smiechu, ozývajúcu sa bránicu a naozaj  skvelý večer . A chladenú bodku za programom dodal Staropramen.

Už teraz plánujem cestu do Viedne… Veď je to len 45 minút. One could walk…

a nech je zase pekne, aspoň takto..

nech s Miou môžeme robiť na balkóne toto: